Hmongnaxus Forum

Welcome Friends - Txhais Tos Phooj Ywg
HomeHome  ­SearchSearch  ­RegisterRegister  ­Log inLog in  
Post new topic   Reply to topicShare | 
 

 Nej Xav Li Cas?

View previous topic View next topic Go down 
AuthorMessage
Tojxeem
Admin
Admin


Posts: 825
Points: 219
Join date: 2008-04-03
Age: 49

PostSubject: Nej Xav Li Cas?   Mon Feb 23, 2009 11:53 am

kuv mus pom cov tub kawm ntawv lawv cov lus kuv muab los tso nov peb nyeem seb nej xav li cas?

TIM LI CAS HMOOB THIAJ TAWG
UA OB PEB PAB



Hnub 30 lub 3 hlis, 1974 peb cov Tub Hmoob kawm ntawv nyob lub nroog Pas Lis (Paris, Fabkis
teb): Lauj Suav, Lis Choj, Thoj Phiab, Yaj Tsaij thiab Lis Vwj tau los sib sau tham txog peb Hmoob tej
kev nyuab siab niajhnub no, peb tau hais txog Hmoob tej kev sib tawg, sib ncaim. Peb nug tias yuav ua
li cas peb haiv neeg Hmoob thiaj li yuav sib sau tau los nyob ua ib pab ib pawg ruaj nrees ? LUS QHIB

Niaj hnub no mas xyov peb haiv neeg Hmoob lub neej tau poob ib theem qis kawg lawm los xyov
tau nce ib theem siab. Sawvdaws sim xav saib seb, qhov uas sawv daws paub mas zoo li no: nyob
Tuam Tshoj teb ( Suav Liab teb) uas mual txog xya plhom (7000 000 ) tus Hmoob mas peb tsis paub
xyov lawv nyob li ca lawm; nyob Nyab Laj teb(Vietnam) uas muaj txog plaub-puas txhiab (400 000 )
tus Hmoob los ib yam nkaus; nyob Npiav Mas Nis ( Birmanie ) uas muaj txog 40 000 tus Hmoob los
kuj tsis hnov lawv moo li thiab; nyob Thaib teb uas muaj txog ze ntawm yim-caum txhiab ( 80 000 ) tus
Hmoob mas peb pom tias lawv los kuj tsis tall zoo nyob, raug luag ntsias sib tua ua li ub li no. Hmoob
tau tawg ua ob peb pab; nyob teb chaws Los Tsuas (Laos) uas muaj txog peb-puas txiab ( 300 000) tus
kwv tij Hmoob los ib yam nkaus: luag pej kum haiv neeg tau tuaj ntxias kom sawv daws tsis sib raug.
Txij puag thaum lub keeb los mus, peb haiv neeg Hmoob taw raug luag pej kum ntxias, Hmoob raug
faib ua ob peb pab thiab tua tsis so. Li ntawv, peb haiv neeg thiaj thiaj tau tawg mus hauv tsib (5) lub
tebcaheshais los saumno. Peb kwvtij neejtsa Hmoob kam muaj txog yim plhom (8 000 000) tawm leej
diam. Xam tag tib sia peb cov Hmoob nyob Los Tsuas teb (Laos) yuav yog cov nyob qhov chaw zoo
me-ntsis tsis hais ntawm phab ua noj ua haus los phab hauj lwm tebchaws los ibyam nkaus. Vim li
ntawd peb thiaj xav kom peb kwvtij Hmoob uas nyob Los Tsuas teb no sib raug, sib sau los ua ib pab
ib pawg, ua neej ua tsav, tsis txhob mus mloog luag peejkum haiv neeg tej lus thiab txhob mus ua luag
tub txib. Kom muab haiv neeg Hmoob lub neej, lub hwj-chim los ua ntej dua tag puas-tsav puas-
yam.RAWS LI KWV HUAM

Txij puag thaum lub keeb los mus, peb haiv neeg Hmoob luib tebchaws nyob rau ntawm cov tiaj
tus Dej Daj thiab tus Dej Xias, nyob Tuam Tshoj teb. Thaum ntawd peb haiv neeg Hmoob yog ib haiv
neeg loj thiab muaj hwj chim; peb lub teb chaws los kuj loj thiab dav kawg. Peb ua liaj, yug tsiaj yug
txhuv tau zoo. Haiv neeg Hmoob tau nyob nrog txoj kev thajyeeb, sib raug, sib hwm sib qhuas, muaj
kavxwm kevcai zoo. Tiam sis Suav Tuam Tshoj (Han chinese) nqis zuj zus pem qaum teb los txeeb
peb tebchaw. Peb Hmoob thiaj tau nrog lawv ua rog. Thaum civ thawj, peb yeej, rau qhov peb
Hmoob sib poog thib peb Hmoob riam-phom zoo dua Suav li. Tabsis, ua mus ua los, thaum kawg peb
Hmoob swb, vim tias muaj Hmoob tus puav tsuas xav txog nws xwb, tsuas xav txog nyiaj txiag, tsis
xav txog Hmoob lub neej. Cov Hmoob no raug Suav ntiav, tau qhia Hmoon tej txujci rau Suav thiab
coj Suav tuaj tua peb haiv neeg Hmoob thiaj li tau tawg mus ua ob peb pab.Hmoob tawg - ib pab mus cuag Suav li lawm; ib txhia khiav mus rau sab Kuas Xyib (Guang Xi); ib
txhia khiav mus rau sab hnub-poob, mus nyob rau Kuj-Ej-Tsaub (Gui Zhou). Cov no yog cov coob
dua, lawv thiaj mus ua tau ib lub teb chaws. Tiam sis txij li thaum xyoo 1760, ua ntej Yes Xus, los mus
txog xyoo 48 ua ntej Yes Xus, Suav pheej tuaj raws thiab tua Hmoob tsis so li.Txij lub tiam tsib lis mus txug lub tiam xya, Yed Xus yug los lawm, Hmoob rov qab ua tau ib lub teb
chaws loj, dav txog Kuj-Ej-Tsaub, Hub Pom (Hou Bei), Hub Naas (Hou Nan), Kuj Aas Xyib. Hmoob
lub teb chaws ntawd, nyob hauv tej ntawv kwv huam, lawv muav hu ua "TSU" no. Hmooo lub teb
chaws lub ceeb hu ua " xyeej Huab" ( Siang Hang ) nyob rau Hub peb. Tiam sis txij li xyso 650 (Yes
Xus yug los lawm), Suav tua qaum-teb tuaj, Thaib (Puab Yib) (Nan Tchao) tua qab teb tuaj, Hmoob
tua tsis yeej thiaj swb thiab tawg tas, sib faib ua ntau pab ntau pawb, nyias taus nyias khiav li lawm,
mus nkaum ha. Thaum lub tiam 19 los, Suav tseem caum Hmoob tua tua tsis so li thiab. Ces cov khiav taus thiaj li
khiav los txoq Nyab Laj teb thiab Los Tsuas teb: los nkag rau Nyab Laj teb ze ntawm xyoo 1800 tej,
nkag Nplog teb ze ntawm xyoo 1820. Tiam sis nyob hauv ob lub tebchaws no, tej av zoo ua noj ua
haus luag twb yuav tas lawm. Hmoob tsis xav txeeb luag av, thiaj li nce mus ua teb, luaj-teb ntov hav-
zoov nyob saum roob toj-siab. Tej roob tej ha no ua kom Hmoob yuav nyob ua ib-pab ib-pawg tsis
tau, Hmoob thiaj tau tawg mus nyob puv tas Nyab Laj qaum teb thiab Los Tsuas qaum teb. Tsis tas li
ntawd, thaum Fabkis tuaj txeeb tau ob lub teb chaws no ( Nyab Laj Teb xyoo 1884, Los Tsuas teb xyoo
1893) Hmoob tseem rovqab tau sib tua Hmoob mus ob peb zaug diam. Hmoob rov sib tua zaum ib, yog nyob Nyab Laj qaum teb, nyob hauv lub tebchaws hus ua "Dong
Quang", Hmoob tau sawv los ua rog nrog Fabkis thiab Puab Yib (Tho). Tiam sis cov Hmoob tsis nyob
ua ib pab ib pawg, tsis ua ib lub siab: ib txhia mus pab Fabkis, los raug Fabkis ntxias ( ua Fabkis qhev,
rov qab tua Hmoob ces Fabkis thiaj muaj nom rau ua). Ib txhia Hmoob xav ua nom hwv ces thiaj
mus pab Fabkis tua lawv kwvtij neejtsa Hmoob. Li ntawd peb Hmoob thiab swb. Zaum ob yog nyob Nyab Laj qaum teb (Puab Yib teb) thiab Los Tsuas qaum teb. Peb kwvtij neejtsa
Hmoob tau raug cov nom Fabkis, Puab Yib, Nyab Laj thiab Nplog ua phem, sau se ntau, tsuj Hmoob
peb taub-hau; kwvtij neejtsa Hmoob sawv daws thiaj li tau sawv los mus ntaus lub teb lub chaw txij
ntawm xyoo 1918 mus txog xyoo 1921. Tiam sis, thaum kawg peb kuj swb thiab vim tias ib txhia
Hmoob thiab cov nom tswv Hmoob tsuas xav txog nyiaj-txiag, ua nom noj pejxeem lub zog, xav tau
ntsej-muag ntawm Fabkis, txawm mus ua Fabkis qhev (ces thiaj li yuav tau "nom" ua) thiaj coj Fabkis
mus tua Hmoob. Qhovno yog sawvdaws tsis txawj ua ib pab ib pawg, tsis ua in lub siab, raug luah faib
ua ob peb pab. Zaumno, ua tsov-rog tsis yog ua rau peb Hmoob lawm, yog mus ua rau luag lwm haiv
neeg lawm xwb. Tejno ua rau sawvdaws tau swb rog, tau sib ncaim, tawg khiav tsov khiav rog tsis
txawj tas.Niaj hnub no los peb tseem nyob qees li hais los pem no. Hmoob tawg rog khiav rau ub rau no, nyob
tsis muaj chaw, tseem ha tsis sib raug thiab vim tias muab nyiaj thiab nom coj los hais lawm xwb, tsis
tshuav xav txog haiv neeg Hmoob lub neej paes tsawg. Peb Hmoob thaum ub yog ib haiv neeg loj, muaj hwj-chim, muaj ntsej-muag thiab nyob ua ib pab ib
pawg, sawv daus sib saib, sib xyuas, sib hlub. Vim licae los txog lub caij no es peb thiaj li yuav sib sau
nyob ua ke tsis tau? Tam peb xav mas yog vim peb tsis txawj hais peb thiab yog vim luag ssab nrauv
tuaj ntxias. VIM LI CAS THIAB SIB SAU NYOB UA KE TSIS TAU ?

I. VIM YUS HMOOB

1. Txoj hauj lwm kav tebchaws:

Tsis muaj tus tseev-tsim (politic ) uas yuav taw kev rau sawvdaws kom sib sau tau los ua pab
ua pawg, qhia sawvdaws ua noj ua haus thiab ua kom sawvdaws sib hlub.Yav tas los lawm xam pom tias feem coob tsuas muab nwv tsev-neeg thiab lub xeem los hais, thiaj ua
kom sawvdaws tsis sib raug thiab nyob ua ke nyuab. Tsis tag li ntawd, nws tseem ua kom sawvdaws sib
txeeb nom, tseeb tswv tsis so, vim hais tias tsis tshua tau txais txoj kev ncaj pes tsawg : tus twg, xeem
twg tau nom ua, ces txawm yuav tsuj lwm tus, lwm lub xeem. Leej twg los thiaj xav sawv ua nom
"thiaj tsis mag luag tsuj", tus Hmoob xav li ntawd. 2. Yus tus Hmoob lub hlwb:


  • Tsua xav rau nws, new tsev neeg, nws lub xeem thiab nws tej txheeb ze xwb;
  • Muab
    nom muab tswv, muab nyiaj tsia saib rau qhov siab;
  • Ntseeg luag yooj yim, vim tsis nrhiav nug
    qhov tseeb.
  • Tus Hmoob, nws yuav ua ib yam dab tsi tseem-ceeb, nws tsis xav kom txhij-txuas
    ua ntej tso. Tejno vim yog nws tsis tau txais txujci txhuas xws li tsis tau kawm ntaub kawm ntawv.
    Nws pheej tseem nyob rau peb pojyawm txiv txoob lub neej thaum ub
3. Txoj kev ua noj ua haus:

Hmoob txoj kev luaj-teb ntov-ntoo yog ib qho ua rau kom peb Hmoob tsiv teb tsawv chaw tsis so,
thiab nyob tsis tau ua ib pab ib pawg coob ruaj nrees rau ib qho li lwm haiv neeg. Hmoob txoj kev ua
teb yuav tsum muaj hav zoov dav, vim tias ib thaj teb tsuas ua tau li ob-peb xyoos xwb ces cov av twb
tsuag lawm. Yog yuav ua teb lwm xyoos ntsiv yuav tsum tau luaj dua thaj tshiab lawm xwb. Tsis tas li
ntawd, lub neej ua teb yoq ib lub neej tsomnyem, siv siav siv zog ntau heev. Yog Hmoob muaj Hmoob
lub zog thiab lub sijhawm coj mus ua lwm yam ntshai yuav tau yam zoo rau Hmoob ntau dua thiab
yuav coj Hmoob mus rau txoj kev vammeej sai. II. VIM LUAG:

Muaj tsov muaj rog ncig Hmoob tsis som ua kom Hmoob nyob tsis muaj chaw. Tsis tas li ntawd,
nws tseem ua kom Hmoob tau nrog luag ua txij toj peg, ua kom Hmoob tsis muaj caij ua noj ua haus
thiab nyob tsis thajyeeb. YUAV UA LI CAS THIAJ LI YUAV SAU TAU HMOOB LOS
NYOB UA IB PAB IB PAWG?


I. Tus tseev tsim tebchaws uas peb xav kom ua:



  • Kom Hmoob cov nom cov tswv, cov hlob, cov laus txhob xav txog lub xeem, nyiaj txiag, kev
    nom kev tswv thiab nws cov neeg xwb.
  • Kom sawvdaws xav txog thiab muab Hmoob lub neej ua qhov loj tshaj lwm yam.
  • Cov hlob yuav tau ua pivtxwv thiab raus-tes ua ntej;
  • Yuav tsum lees paub yus tej kev txhaum (tus yau hais raug, tus hlob yuav tsum mloog thiab);
  • Tus twg noj tau, hais tau thiab cov ncaj, ua zej tsoom nyiam, yuav tsum cia nws ua tus
    coj;
  • Nrhiav ib txoj kev ib qho chaw yuav coj tau Hmoob los nyob ua ib pab ib pawg coob ruaj nrees,
    kom ua tau noj tau haus, ua kwv ua tij, ua neej ua tsav, sib pab sib xyuas mus rau txoj kev ncaj;
  • Txhob mloog luag cov nraud lus, Hmoob yuav tau ntseeg thiab mloog Hmoob ua ntej uas yuav
    mloog lwm tus ;
  • Tsis
    txhob tos luag pab peb xwb, peb yuav tsum xuas peb ob txhais tes ua
    ntej. Peb thawj lo lus yuav tsum yog: "Yus pab yus.";
  • Qhia ntaub ntawv tej txujci tshiab rau Hmoob kom Hmoob raws tau lub neej tshiab vammeej mus
    lawm yav tomntej.
  • Hmoob
    yuav tsum muaj ib cov ntawv Hmoobob thiaj yua khaws tau Hmoob tej
    txujci nyob tas mus ib sis thiab tau khaws luag tej txujci los nthuav
    rau peb Hmoob.
2. Yam xav kom ua sai tshaj plaws yog :


  1. Nrhiav kev kom peb Hmoob sib rau thiab nrog peb cov kwvtij pem toj nram hav sib raug;
  2. Nrhiav kom Hmoob muaj noj muaj haus niaj hnub no thiab yav tom ntej.
  3. Ua ib lub koom Haum Hmoob los tshuaj xyuas Hmoob tej kev poob qab, es nrhiav kev qhia Hmoob ua noj ua haus;
  4. Qhia ntaub qhia ntawv thiab nthuav txoj kev tshiab rau peb Hmoob xws li tej txuj ci tshiab
    kom peb Hmooh nkag tau rau lub neej uas peb nyob teb chaws Los Tsuas (thiab lwm tee chaws uas
    peb nyob tam si no ).
XAUS LUS

Yav tag los lawm, xam pom tias Hmoob tau tawg ua pab ua pawg. Yuav kom peb cov Hmoob yuav
rov qab nyob tau ua pab ua pawg, nyob nrees xws luag lwm haiv neeg:

  • Peb Hmoob yuav tsum txawj lees peb peb tej kev txhaum, es tso tej kev tu siab yav tas los
    lawd pov tseg.
  • Kom muab lub Npe Hmoob ua loj es lub xeem ua neej ua tsav xwb;
  • Muab lo
    lus ntseeg los ua dab ua qhuaua xwb.
  • Yus tus Hmoob yuav tsum vam txog yus ob txhais tes ua
    ntej;
  • Yuav tsum ntseeg yus Hmoob, ua ntej yuav ntseeg luag;
  • Kkom tsis txhob ua siab luv siab ceev, zaj yog mam yuav zaj phem yuav tsum kho, yog ua zoo yuav tsum qhuas,
  • Nco ntsoov hais tias yuav tsum sib pab, sib txhawb, sib cawm.
  • Mas
    cov hlob yuav tsum saib yuav tsum lis, yuav tsum coj, yuav tsum kho.
    Cov yau yuav tsum kawm, yuav tsum xyaum paub kom txawj es ua. Tus hlob
    los yuav tsum mloog tus yau ib yam li tus yau mloog tus hlob lus, sib
    pab sib qhia.
  • Cov muaj los yuav tsum qhia cov pluag, yuav tsum pab thiab saib xyuas cov txom nyem, cov ntse los
    yuev tsum qhia cov tsis tau txawj.
Raws li kwv huam los mus, ib cov neeg muaj muaj thiab ib cov neeg txom txom nyem nyob tsis
taus ua ke, ua tsis tau ib haiv neag ruaj. Peb yuav tsum kho kom peb haiv neej Hmoob tsis txhob mus
raws li ntawd. Li no, mas peb yuav tsum pab peb Hmoob, peb lub teb chaws Los Tsuas kom meej thiab nto npe
xws li luag lwm teb chaws mus lawm yav tom ntej. Tsis tas li ntawd xwb, peb yuav ua ntsej ua muag,
ua piv txwv zoo rau tag peb cov kwv tij neej tsa Hmoob nyob ntiaj teb no!!!! Sau nyob nroog Pas Lis (Paris), hnub 1 lub 4 hlis1974.
N.B. Zaj saum no twb muab ntaus ib zog hau lub Rooj Xov Xwm Ntawv Hmoob nyob Vees
Cas (Vientiane) lawm, tabsis peb lub Koom Haum Hmoob Australia (luam tawm xyoo 1978) xav
tias kom peb Hmoob muab rov nyeem dua seb sawvdaws puas yuav xav li cas ntxiv?


Back to top Go down
nasxus
Admin
Admin


Posts: 1866
Points: 172
Join date: 2008-03-24

PostSubject: Re: Nej Xav Li Cas?   Sun Mar 08, 2009 1:07 am

Nyob zoo Toj xeem aw.

Kuv nyiam kawg li thiab ma. zoosiab ua peb sawv daws tuaj ua si rau hauv no thiab os.
Back to top Go down
Guest
Guest



PostSubject: Re: Nej Xav Li Cas?   Sun Mar 08, 2009 2:06 am

Nyob zoo Naxus thiab Tojxeem,

Tojxeem koj cov lus lawv sau saum yeej zoo kawg li lawm os. Tab sis, qhov tseeb ces yeej yog tsov noj tsov hmoov hos dais noj dais hmoov tam kuv xav. Luag neej pej kum teb chaws xws li Suav, Nyab Laj, thiab nplog mas luag muaj pej xeem coob ces luag yeej nyob ua zej ua zos loj thiab qhia luag tej neeg kom nyob muaj chaw ces luag tsis tsiv rau ub rau no li peb Hmoob vim luag muaj chaw ua noj ua haus ces luag rau rau siab ua me nyuam ces luag muaj vam coob ntws puv teb chaws ces luag tuav tau av dav thiab ntau rau luag haiv neeg nyob.

Piv li nplog los nplog yeej noj nplog hmoov vim nplog yeej qhia nplog tej neeg kom paub nrhiav noj nrhiav haus hauv nruab deg thiab ua liaj noj es yuav tsum tsim zej zog nyob kom ze rau cov niam dej ua caij tau nkoj mas luab thiaj li yuav mus los sib cuag yooj yim. Tsis tag li ntawm xwb luag muab toj roob hauv pes thiab dej ua ciaj ciam teb chaws rau luag haiv neeg kom nco meej meej tias luag daim av yog txij qhov twg mus txog rau qhov twg tiag tiag es luag thiaj muaj teb chaws.

Peb hmoob neeg tsawg tsawg ces peb npav qhov mus tshuv zoo nuj ntseeg es tsis tag siv hoob nab li. Yog peb noj koog zoov twg ciaj quav poj lawm ces peb yuav sawv tsees ev lub me khaub hnab es yuav mus nrhiav chaw ua noj ua haus lawm lwm lub toj roob hauv pes dua tshiab xwb ces yog peb mus mus ntev xyoo lawm ces tej me qub teb chaws ho rov ciaj hav txwv yeem ces peb ho rov los nyob rau tej qub zej qub zog tiam dhau tiam ces peb thiaj tsis nrog leej twg muaj teb chaws. Tab sis mas peb Hmoob kuj noj peb Hmoob hmoov thiab vim tias tsam tsov rog Fabkis peb Hmoob kuj tau ua ciav qhev them se. Tab sis, thaum Americans tuaj ua rog rau peb Indochina ces luag thov peb pab luag ua rog ces luag yus mov rau peb cov poj niam me nyuam noj es cov txiv mus thaiv teb chaws vim peb tsis muaj cov neeg mus ntov zoo pab poj niam me nyuam lawm. Lub sij hawm ntawv peb Hmoob yeej tsis muaj cov neeg tau nrog luag kawm ntawv txij qib qis kom sau tau ntawv rau hauv laj kam li. Txawm peb muaj cov neeg paub ntawv nplog los yeej yog 1/100 xwb. Tsuas yog thaum peb yawg hlob GVP los tuav kam tsov kam rog es nws thiaj thov tau nyiaj los ntawm tsoom fwv Ameircan kom pab ub no rau peb haiv Hmoob ces peb thiaj pib muaj cov tub kawm ntaub kawm ntawv qib siab zuj zus raws li kuv txiv piav qhia kuv vim nplog kuj ua tsis tau li cas rau Hmoob lawm. Hos lub sij hawm thaum peb ua rog loj loj nyob nplog teb ntawm peb cov tub rog yeej tsis muaj cov paub sau ntawv nplog coob leej li. Tsuas paub nyem tus qib phom nkaus xwb. Yog li no, thaum tsoom fwv Americans swb rog nyob Indochina peb thiaj muaj feem cuam tshuam nrog nyab laj qab teb cov neeg thoj nam tawg rog khiav tuaj mus nyob rau txawv teb chaws es peb cov noob neej Hmoob 30 xyoo dhau los thiaj li muaj chance mus rau peb cov neeg tshiab (me nyuam yaus) tau nrog luag sib tw kawm ntaub kawm ntawv hauv ntiaj teb mus rau qib siab thiab muaj lub neej zoo ib yam lib luag lwm haiv neeg thiab peb cov pej xeem Americans mus rau qhov zoo lawm.

Yog tsis muaj yawg hlob GVP lub meej mom pab Hmoob ces peb cov neeg qub nom qub tswv yuav tuag tag rau nplog liab tes thiab peb cov me nyuam yaus yug los rau 30 lub xyoo dhau los lawm yuav kawg 50/50 yus los ua neeg muaj sia thiab lawv ces kawg yug los luaj teb ntov ntoo lawm zaj zoo nkaus xwb ces txhais tau tias peb haiv Hmoob mas tseem yuav txom nyem mus txog rau qhov txom npaum li cov nyob nplog teb tshaj cov peb cov neeg Hmoob nyob nplog teb es lawv nej hnub tuaj thov sawv tej txheeb ze nyiaj siv li tam sim no.

Nplog los nplog kuj muaj hmoo thiab vim Americans thim tawm teb chaws ces tog Russia, Suav, thiab nyab laj hos tuaj qus ceg dev hlo pab nplog ces nplog thiaj li muaj nyob hoom ya tsis so li yav ntuj thaum ub peb cov niam cov txiv nyob thiab. Yog tsis li ces nplog yeej kawg mag tiger bite xwb.

Txawm yog li ntawm es peb Hmoob thiab tsis tau ready nrog nplog leeb politics vim peb cov neeg tseem ruam heev thiab tsis paub yuav nrog luag tham kev txawj kev ntse li cas es peb thiaj kawg khiav yuav xwb.

Li kuv piav los lawm saum no tsuas yog kuv lus xav tawm tam sim kuv sau lus teb koj daim ntawv xwb. Qhov tseeb ces nyias mam txiav txim siab rau nyias txoj kev txawj ntse thiab paub txog txhua yam lus hauv peb Hmoob lub neej saib yog vim li cas tiag xwb. Kuv cov lus tsuas yog lus xav (opinion) xwb.
Back to top Go down
Tojxeem
Admin
Admin


Posts: 825
Points: 219
Join date: 2008-04-03
Age: 49

PostSubject: Re: Nej Xav Li Cas?   Sat Mar 14, 2009 9:28 pm

nce.koj hais yog kawg lawm mas hais txog ntu tsov rog nyab laj ntawd peb hmoob cov uas tau muab roj ntsha pua teb chaws lawm tsis rov los lawm los muaj cov ho raug mob es ua neeg handicape los muaj cov ho ciaj nom ciaj tswv muaj txiag nplua nuj los muaj.tiam sis tu siab rau cov uas ho raug mob tu tes tu taw handicape tias tsis muaj txoj kev pab zoo li teb chaws no es nyuaj zog rau lawv cov no xwb.kuv txiv yog 1 tug tub rog nyob rau pab handicape puag xyoo 62 los ti nkaus rau lub caij poob teb chaws peb tsev neeg yeej yog txom nyem heev vim txiv pab tsis tau kev ua liaj ua teb mas yog 1 qho caum tsis cuag luag.
Back to top Go down
nasxus
Admin
Admin


Posts: 1866
Points: 172
Join date: 2008-03-24

PostSubject: Re: Nej Xav Li Cas?   Sat Mar 14, 2009 9:40 pm

Tej no ces hai baum li ca los tsi tau tus dab tsi li lawm vim neeg nyia xav nyia lawm ib yam tsi xav ua kes thiab peb hmoob ruam, tsi muaj lub homphiaj zoo peb thiaj li tsi muaj av nyob! nej mloog plog cov keeb kawm ma? plog hai ma plog tua txog twg plog tsa nom tsa tswv rau lub zo ntaws rau lawv kav peb hmoob tsi muaj lub zoo homphiaj no peb hmoob thiaj li tsi muaj chaws nyob!!. Cov dab neeg no muaj nyob rau hauv youtube yog blog cov keeb kwm nyob rau suav lo txog rau tebchaws blog.
Back to top Go down
nasxus
Admin
Admin


Posts: 1866
Points: 172
Join date: 2008-03-24

PostSubject: Re: Nej Xav Li Cas?   Sat Jun 06, 2009 4:14 pm



Tsi muaj txiv, ua ca yuav ntshaw luag txiv ua luaj, Kheev lam yus txiv nyob qhov twg es yuav ris yus li no. Kuv txiv, koj nyob qhov twg? ca koj tsi nco kuv lawm los ua li ca? kuv nyob ua tsuag rau niam ntxawm txiv ntxawm lawv tsim txom ntau kuv, yuam kuv mus ua noj ua haus kuv tseem me heev kuv twb tsi paub ua noj tsi paub hua haus. Lawv yuam tej niag ras rau kuv ris, yog ri tsi tau ces hmo ntawd yeej tsi tau mov noj thiab chaws pws kiag. Kuv txiv, koj pua hnov kuv hus koj?
Back to top Go down
 

Nej Xav Li Cas?

View previous topic View next topic Back to top 
Page 1 of 1

Permissions of this forum:You can reply to topics in this forum
Hmongnaxus Forum :: Hmong - Haiv Hmoob :: Popular Topics - Cov Lus Txheej Txeem Nrov Tshaj Plaws-
Post new topic   Reply to topic